Nie, Auckland nie je hlavné mesto Nového Zélandu. No je to určite jedno z najčistejších a aj architektúrou najkrajších veľkomiest, v ktorých som kedy bol. Moje slovenské, okresné mesto z pochopiteľných dôvodov nerátam.

St. Patrick's Cathedral

Keďže sa učíme celý život, asi najdôležitejším poznatkom, získaným dnes, je skutočnosť, že aj pri teplote 22 °C sa dokážete spáliť, čiže sa treba riadne namazať. Tak sme teda v jednom z hipsterských podnikov v živej štvrti prístavu ochutnali zopár lokálnych pív, namazaní sme, no aj tak nás pripieklo!

Úplne klasické je, že keď sme hladní, nevieme nájsť nič na jedenie, pretože sa intuitívne vždy vyberieme presne opačným smerom, ako sú všetky reštaurácie. Hlad nám zrejme neguje orientačný zmysel.

Maximálne opačný efekt mal však hlad v tomto prípade na lámanie nákupných rekordov. Za necelú hodinu strávenú na novom území sa mi do cesty postavil obchod s parádnymi teniskami. No nekúp to!

Potom už len ostávalo vyriešiť jeden pálčivý, existenčný problém. Či sa s tou škatuľou s novými teniskami zastavím na hoteli, alebo si ju dám pod hlavu, keď sa natiahnem na zelenú lúku v Albert Parku. Na Slovensku mrzne, tu zamrzne jedine moja kreditka, ak to takto pôjde ďalej...

Inak, nemecké HDP muselo aktuálne dosť poklesnúť, keďže všetci Nemci sú zjavne na Novom Zélande. To bolo samé „Entschuldigung, Entschuldigung”, keď sme sa vteperili do výťahu na najvyššiu stavbu južnej pologule.

Identifikovať nemčinu nebol problém, no akosi nevieme určiť, akým jazykom to vlastne rozprávajú všetci ostatní.

Sky Tower

Heslo na WiFi znelo pri vyslovení ako „lifty” (všetko úplne krátko vyslovené), no v skutočnosti to bolo „leaf tea”. Slovo „check” vyslovujú ako „čik”. A pri otázke na počasie zneli „showers” ako „šowis”. Je to vyčerpávajúce!

Tak sme aspoň japonskú predavačku naučili slová „ďakujem” a „ahoj”. Na oplátku nás naučila, že blázon sa po japonsky povie „aho”. Kto príde na to, ako k tomu došlo?

Albert Park