Nový Zéland - z denníka (polo)vodiča
december až marec
Teraz by bolo vhodné začať tým vtipom, ako všetci jazdia v protismere.
Áno, jazdiť na (pre nás) opačnej strane je naozaj zážitok, no rýchlo si zvykáme. Už si to prirodzene pádime stovkou po diaľnici. Nevlečieme sa! To je ich maximálka. Naozaj!
Prvá križovatka… Ach, sakra, stierače namiesto smerovky. Aj toto majú opačne, no napríklad pedále brzdy a plynu sú umiestnené štandardne.
Viera v šoférske schopnosti bola však čoskoro opäť otrasená. Na prvom dvojprúdovom kruhovom objazde...
„Väčšia hanba už nemôže byť!” – hromžím pozerajúc na aktívne stierače, ktoré som zase spustil miesto smerovky: „Ale sklo máme perfektne čisté.”
Policajti! Po prvej hodine šoférovania náhodná kontrola. Prešli sme USA krížom - krážom a nikde nás žiaden policajt nezastavil. A tu hneď v prvý deň po prevzatí auta.
Po pár polhodinách sa už človek nemusí sústreďovať len na šoférovanie, a tak okrem všadeprítomných oviec a kráv sa občas ukáže aj lama, pštros alebo emu. No kiwa zatiaľ žiadna. Áno, kiwa - podľa vzoru... jedna kiwa, dve kiwi.
Inak, stále sa pýtame, koľko tu vlastne majú oviec. Internet, ktorý nikdy neklame, dáva odpoveď 60 miliónov. Vraj ide o údaj spred niekoľkých rokov. Na každého obyvateľa to vtedy bolo 20 oviec. Lúky sú nimi posiate, najmä na južnom ostrove.
Zaujímavým spestrením jazdy je kruhový objazd, ktorý križujú koľajnice, alebo jednopruhový most, po ktorom vedie aj železnica.
Na záver dopravno-jazykové okienko: „Keep on right when passing,” prikazuje dopravné značenie. Hm, prečo ich trápi naše trávenie?