Cítili sme trochu únavu. Ale naozaj len trochu, lebo nie sme žiadne padavky!

A možno to bolo spôsobené endorfínmi po parádnej 20-kilometrovej túre s prevýšením 1200 m pod horu Mount Ngauruhoe, známu aj ako Mount Doom z Mordoru. Výhľady mohla pokaziť len hmla a oblaky. A tie si svoju prácu odviedli dokonale.

Napriek tomu bolo čo vidieť - sopečné vrcholy, jazerá a pramene so stopami po síre, doprevádzané našimi fundovanými komentármi...

Cítili sme trochu frustráciu. Keď raz zistíme, akým jazykom to tu vlastne rozprávajú, budeme to mať určite jednoduchšie. Smrteľne vážne, ten ich akcent je tvrdý oriešok. Túto výzvu však prijímame!

Nový Zéland je ako stvorený na turistiku. Pre všetky váhové a váhavé kategórie.

Cítili sme brušné svalstvo. Od smiechu. „Pozri, to je orol. A berie to zrazené zviera,” ukazujem na cestu. „Ako vieš, že to je orol? Veď tu majú mnoho iných vtákov,” mudruje. „Je hnedý,” upresňujem ako pravý orintolaringológ.

Cítili sme „something fishy”. Smrad síry v ovzduší mesta Rotorua je šialený a na hoteli je oznam, že kovové časti interíéru v dôsledku síry sčernejú. Asi nechceli, aby sme im to tam upratovali, keďže by sme zrejme neuspeli.

Farboslepí vidia len kaluž. Ospravedlňujeme sa!

Cítili sme nejaké nevysvetliteľné, ľudské city, keď sme videli živé kiwičatá. Konečne vieme, prečo sme ich nevideli naživo v prírode. Okrem toho, že niektoré druhy sú ohrozené, tak sú to nočné tvory, a čelovky sme si so sebou nevzali. Keďže sú ohrozené cicavcami, ktoré tu pôvodne vôbec nežili, a doviezli ich „múdri” kolonizátori, navštívili sme takú mini Jurassic Park farmu pre kiwi. Videli sme ich od vajíčka, ako sa derú von z vajíčka, až po jednodňové, dvojdňové a ročné kiwi. Na svoje prekvapenie som zistil, že majú pupok, a to som si myslel, že pupok majú len cicavce.

Cítili sme úľavu, ktorá sa dostavila v bahenných kúpeľoch. Omladli sme aspoň o dva týždne!

Možno sa niektorí pýtate, prečo vlastne vediem tento denník... Niekde som počul, že denník si vedú vysoko inteligentní ľudia. Takže preto. Na dôkaz rád doplním štatistiku o pokračujúcom odlive mozgov zo SR - a to sme tu ešte len pár dní!

Kam až sa dá zájsť? Kam vás nohy ponesú!